Prihlásenie

Výsledky prieskumu Európsky komunikačný monitor 2011

Výsledky prieskumu Európsky komunikačný monitor 2011

Podľa prieskumu Európsky komunikačný monitor 2011, štúdie stavu public relations v 43 krajinách, rastie vplyv tohto odvetvia aj platy zamestnancov, ale 42% opýtaných si myslí, že názov „public relations“ je už pre túto profesiu diskreditujúci.

 

Bratislava, 4. júla 2011 – Nové vydanie Európskeho komunikačného monitora, celosvetovo najrozsiahlejšej štúdie v oblasti public relations a komunikačného manažmentu, poskytuje zaujímavý obraz postavenia tejto profesie. Podľa výsledkov, ktoré zverejnili Európska asociácia pre vzdelávanie a prieskum v oblasti public relations EUPRERA (European Public Relations Education and Research Association) a Európska asociácia riaditeľov pre komunikáciu EACD (European Association of Communication Directors), má väčšina komunikačných expertov široký rozsah pôsobnosti a priame spojenie s najvyšším manažmentom firiem.

 

Výsledky prieskumu boli zostavené na základe odpovedí 2209 odborníkov zo 43 krajín, pôsobiacich v odvetví už dlhší čas. Každoročný výskum vykonáva skupina akademikov renomovaných univerzít z 11 krajín, ktorú vedie profesor Dr. Ansgar Zerfass z Nemecka. Prieskum podporuje spoločnosť Grayling, druhá najväčšia nezávislá public relations a konzultačná spoločnosť na svete. Podrobná správa o výsledkoch štúdie v anglickom jazyku, vo formáte PDF (139 strán) je dostupná na adrese: www.grayling.com/news.

 

Peter Fecko, Country Manager Grayling Slovakia: „Podporou tohto prieskumu sa Grayling snaží monitorovať trendy v komunikačnom manažmente a analyzovať meniacu sa štruktúru tejto profesie v Európe. Päť rokov priebežného vykonávania prieskumu nám umožnilo osvetliť štrukturálny rámec európskej komunikačnej profesie, napríklad tento rok z neho vyplynulo, že vplyv komunikačných manažérov na vytváranie stratégie organizácií od ekonomickej krízy v roku 2008 rastie, pričom sa za tento čas posilnilo aj postavenie komunikačných manažérov.“

 

Kľúčové zistenia:

 

–         Dôveryhodnosť public relations: 42 percent respondentov považuje názov public relations za diskreditujúci pre túto profesiu. Dôvodom môže byť zlý mediálny obraz tohto pomenovania a tiež skúsenosti: takmer polovica komunikačných odborníkov potvrdila negatívne konotácie termínu PR v masovokomunikačných prostriedkoch. Výsledkom je, že množstvo respondentov uprednostňuje iné termíny, ako korporátna komunikácia (68%), strategická komunikácia (61%) a komunikačný manažment (56%).

 

–         Sila komunikačných oddelení: komunikačné odvetvie si v Európe získalo vplyv: v troch zo štyroch organizácií ho najvyšší manažment považuje za dôležité a zahŕňa ho do rozhodovacích a plánovacích procesov. Komunikační odborníci získavajú prístup k najvyššiemu manažmentu v organizáciách: 18 percent z nich sú členmi predstavenstiev spoločností a 60 percent z nich priamo podlieha generálnemu riaditeľovi (alebo inému najvyššiemu manažérovi). Toto hierarchické usporiadanie sa však nemusí odrážať v tesných vzťahoch s ostatnými organizačnými zložkami. Spolupráca s internými strategickými oddeleniami je dosť slabá a iba menej než polovica (48%) komunikačných odborníkov je presvedčených, že ich oddelenie prestavuje pre organizáciu finančný ako aj nemateriálny prínos. Na druhej strane, funkcie a pôsobnosť komunikačného oddelenia sa rozšírili aj za hranice generovania publicity a udržiavania dobrých vzťahov s médiami. V ôsmich z desiatich organizácií komunikačné oddelenie zodpovedá aj za vzťahy s rozsiahlym okruhom partnerov – okrem médií sú to zákazníci, zamestnanci, investori alebo politici.

 

–         Strategické témy a dôvera: Prieskum definoval dve základné témy, ktoré budú relevantné pre nasledujúcich niekoľko rokov. „Digitálna evolúcia a sociálny web“ a ich využitie v komunikačnej oblasti bude stále najdôležitejšou témou podľa 55% komunikačných odborníkov. 44% považuje za pokračujúcu výzvu pre komunikačné oddelenie „prepájanie komunikačných stratégií a obchodných cieľov“. „Vytváranie a udržiavanie si dôvery“ už nie je jednou z najdôležitejších tém pre komunikačných expertov, je však dôležité si uvedomiť, že 93 percent z nich zároveň vyhlásilo, že sa pokúsia zlepšiť dôveru verejnosti voči svojej organizácii a/alebo jej značkám, nie však voči vedúcim predstaviteľom alebo odboru ako takému.

 

–         Rozvoj oblastí a nástrojov: Korporátna komunikácia je aj naďalej považovaná za najdôležitejšiu oblasť komunikácie, za ňou nasledujú marketing a komunikácia so zákazníkmi. V media mixoch používaných komunikačnými oddeleniami sa v blízkej budúcnosti očakáva vedúce postavenie online komunikačných nástrojov. Dlhodobé analýzy však ukazujú, že odborníci majú tendenciu rast jednotlivých oblastí a zvlášť online komunikačných kanálov preceňovať.

 

–         Ovládanie sociálnych médií a zručnosti / aktivity: Aj keď komunikační odborníci očakávajú, že komunikačné kanály v sociálnych médiách sa budú ešte rozširovať, primerané nástroje na ich ovládanie a zvládnutie ešte rozvinuté nie sú. Iba štyria z desiatich odborníkov z komunikačných oddelení povedali, že majú vytvorené pravidlá pre komunikáciu prostredníctvom sociálnych médií a nástroje na monitoring sociálnych sietí zaviedla do praxe iba každá tretia organizácia. Okrem toho zručnosti komunikačných špecialistov pre prácu so sociálnymi sieťami, ako napríklad vedenie dialógu na webe alebo ovládanie právnych rámcov uplatňovaných pre túto oblasť, ešte nie sú dokonale rozvinuté či uznávané.

 

–         Kvalifikačné predpoklady a vzdelávanie potrebné do budúcnosti: Prvých päť kvalifikačných predpokladov a vedomostí, ktoré sú považované za najdôležitejšie v public relations, zahŕňa: ovládanie pôsobenia tradičných a nových médií (uviedlo 83% respondentov), schopnosť budovania vzťahov (82%), ovládanie komunikačných technológie (80%), za ktorými nasledujú praktické zručnosti ako je vystupovanie alebo prezentácia na verejnosti (79%) a poskytovanie školení (75%). Výsledky porovnania uvedených požiadaviek a výcvikových programov, ktoré dnes ponúkajú jednotlivé organizácie, odhalili v každej oblasti značné rozdiely.

 

O štúdii:

 

Štúdia pravidelne monitoruje trendy v riadení komunikácie a analyzuje dopady globálnej recesie a krízy médií na komunikačné oddelenia firiem a agentúry. Okrem toho identifikuje hlavné strategické oblasti, praktické dopady a implementované nástroje. Zameriava sa na špecifické oblasti, ako napríklad ukazovatele kvality a výkonu, pôsobenie sociálnych médií, štýly riadenia, spokojnosť s prácou a platovým ohodnotením. Obrovský rozsah údajov, ktoré boli zozbierané na jar tohto roku, bol analyzovaný pomocou metód empirického sociálneho prieskumu a štatistických výpočtov.

 

Štúdiu zorganizovali: EUPRERA, EACD, magazín Communication Director

Sponzori: Grayling a Infopaq

Priemerné hodnotenie: 5 (1 vote)